Uznávaný satirik, kabaretiér a humorista Milan Markovič v našem tradičním rozhovoru prozradil, co si myslí o českých akcích typu "Kryštof" a přiblíží vám, jak obdobné bezpečnostní akce probíhají na Slovensku.
Jakým vozem v současné době jezdíte?
Je to Mercedes, ktorý najlepšie spĺňa moje požadavky ohľadom spoľahlivosti.
Jaké vozy jste vystřídal, popř. jaký byl Váš nejoblíbenější?
Jazdím už štyridsať rokov, takže všetky tie autá by som už asi ani nevedel vymenovať. Začínal som starou oktáviou, po nej prišiel trabant, s ktorým som bol až na tureckých hraniciach, čo by sa mi dnes už nechcelo ani s pohodlnejším autom. Toho trabanta som mal najdlhšie zo všetkých – šesť či sedem rokov. Jeho výhoda, ale vtedy aj nevyhnutnosť spočívala v tom, že som si na ňom vedel opraviť všetko sám vrátane výmeny motora. Okrem spoľahlivosti, bezpečnosti a kvalitného servisu súčasného auta si potrpím aj na kvalitu poťahov sedadiel, aby na nich ostávalo čo najmenej stôp po mojom stálom spolucestujúcom – bíglovi Benkovi.
Dodržujete rychlostní limity a jak se Vám jezdí po českých komunikacích?
Vek na predvádzanie sa už nemám, a tak už dnes skôr rozmýšľam za volantom za druhých a snažím sa predvídať, čo asi urobí ten blázon vedľa mňa, čo blbne na ceste presne tak ako ja pred dvadsiatimi rokmi. V Česku využívam prevažne diaľnice, ktoré sú presne v takom stave ako u nás, takže častými opravami na mnohých miestach vlastne strácajú vlastnosti rýchlostnej komunikácie.
Jak se ohodnotíte jako řidič, kolik km najezdíte ročně?
Na zájazdy ma často dopravujú iní, takže ročne najazdím len okolo 15 000 km. Viem, že zvlášť muži si potrpia na to, že sú dobrí milenci a šoféri. Keďže sa pýtate iba na to druhé, priznám sa, že som síce vodič skúsený, ale netrúfam si povedať, že dobrý. Často bývam myšlienkami kdesi inde, takže som občas nesústredený, a to je za volantom naozaj nežiadúce.
Máte nějakou veselou příhodu za volantem?
Práve že som nebol za volantom a to bola tá chyba. A celú tú príhodu považujem za veselú až dnes. Mal som nejaké stretnutie v pražskej kaviarni Slávia a oproti - neďaleko Národného divadla som “na tú chvíľu” nechal auto len tak – na chodníku. V istú chvíľu som rozhovor s kamarátom prerušil ukázaním na ulicu: “Pozri sa, zase niekoho odťahujú! A podobné auto, ako mám ja! Vlastne také isté auto je to, ešte aj tá farba, ešte aj ten spoiler vzadu...” A potom som už len s otvorenými ústami zízal za tým odťahovákom a nemal som tú silu priznať, čo som si v tej sekunde uvedomil: Veď je to moje auto!
Berete stopaře, popř. stopoval jste někdy?
Keď som začínal ako učiteľ v Trnave, dochádzal som z Bratislavy a keď sa mi nechcelo dlhšie čakať na vlak, stopoval som a vcelku s úspechom a rád. Rovnako som ešte v nedávnej minulosti rád a často bral aj stopárov. Dnes sa mi to však už nezdá byť príliš bezpečné.
Dovedete poskytnout první pomoc?
Teoreticky to ovládam dokonale a dokonca istý čas som to aj učil druhých. Nikdy som však nebol svedkom vážnejšej nehody, takže si netrúfam s istotou tvrdiť, že by som to zvládol tak ako treba.
Co říkáte bezpečnostním akcím typu “Kryštof” a jaké máte zkušenosti s Policií ČR, platíte často pokuty?
Pokutu platím už len tak raz-dvakrát do roka, tomu sa nevyhnete. Váš Kryštof sa u nás volá Akcia Jastrab a spočíva v tom, že do ulíc vyjde patričné množstvo policajtov a v priebehu jedného týždňa veľmi systematicky a dôsledne dbajú na postihovanie “bežných” priestupkov, ako je bezohľadná jazda, prekračovanie rýchlosti, vplyv alkoholu, jazda na červenú a podobne. Potom vydajú štatistiku, zosumarizujú klady a zápory a zase ide všetko po starom. Do ulíc znova vyrážajú všetci tí arogantní mamľasi, čo sa týždeň krotili a opäť berú zákon do svojich rúk. Týmto “bezpečnostným” akciám vôbec nerozumiem. Policajti na čele s celým ministerstvom vnútra prakticky dokumentujú, že si svoje povinnosti plnia precízne len jeden či dva týždne do roka. Kde sú a čo robia zvyšný čas v roku, to som dodnes nepochopil.
Byl jste účastníkem dopravní nehody? Jak a kde?
Už viackrát, ale vždy to boli len málo významné kolízie, ktoré si vždy odniesli iba nejaké plechy. Sám so však zavinil doteraz len jednu nehodu, keď som s už spomínaným trabantom v Rumunsku neodhadol polomer jednej zvažujúcej sa zákruty a vymaľoval som im tam zvodidlo na bledomodro v celkovej dĺžke asi tridsať metrov.
Jak se díváte na motorkáře?
Tak isto ako na automobilistov: sú medzi nimi normálni a tiež tí druhí. Stupeň ich tolerancie a ohľaduplnosti je priamo úmerný výskytu tejto vzácnej vlastnosti u zvyšku populácie rovnako v Čechách ako na Slovensku.
Co by jste poradil, popř. doporučil či popřál čtenářům AutoRevue.cz?
Keďže ide zrejme každopádne o majiteľov nejakého približovadla, želám im, aby čo najčastejšie poznali ten skvelý pocit dať niekomu prednosť, aj keď to nie je povinné, byť obdarovaný úsmevom a poďakovaním chodcov na priechodoch, ale aj uprednostniť preceňujúceho sa suveréna za volantom a ochotne mu umožniť zabiť sa, keď si to tak veľmi želá, ale bez vašej účasti.