Kapitoly článku:
Možno to nie je pre vás žiadna novinka, ale čoraz obľúbenejšia trieda MPV bola založená práve týmto modelom. A ani po toľkých rokoch od predstavenia prvej generácie sa nedá povedať, že by Espace bol podobný čo i len jedinému konkurentovi. Toto auto je svojské z každého uhlu pohľadu a to vôbec nie je na škodu. O prednostiach a nedostatkoch odvážneho Francúza s novým dvojlitrom pod kapotou sa dozviete v našom teste.
Vyberajte z nafty
Pohľad do cenníka tak trochu prekvapí. Jednak tým, že cena Espacu nie je vôbec nízka – ani základnú verziu s benzínovým dvojlitrom pod milión nekúpite. Pokiaľ budeme realisti a siahneme niekam do stredu cenníka, ani pri najlepšej snahe sa pod 1,3 milióna Sk zrejme nedostaneme. Stačí sa ale pozrieť na zoznam základnej výbavy, ktorý je skutočne rozsiahly.
Druhým prekvapením je fakt, že popri bohatom zastúpení dieselových agregátov chýbajú Espacu motory benzínové. Okrem základného dvojlitra je v ponuke už len jeho preplňovaná verzia s výkonom 175 koní, u verzie Grand Espace (ktorá je o 20 cm dlhšia) je dokonca benzínom jediným. To je určite škoda, odporcovia nafty sa tak budú musieť pozrieť ku konkurencii. Zážihový šesťvalec by určite nebol k zahodeniu.
Keď už sme pri motoroch, treba si všimnúť, že automobilka vsadila v drvivej väčšine na diesely s objemom 2,0 litra. Tie existujú hneď v troch výkonových verziách (130, 150 a 175 koní). V ponuke je síce aj trojlitrový šesťvalec, ale jeho výkon 180 koní a spojenie výhradne s päťstupňovým automatom nepôsobia vôbec presvedčivo. Automatická prevodovka (so 6 stupňami) je k dispozícii aj k dvom silnejším dvojlitrom dCi. Je treba povedať, že testovaný Espace 2,0 dCi s výkonom 175 koní sa javí ako voľba najrozumnejšia.
Nezvyčajnosť v každom detaile
Pokiaľ sa vám zdá design väčšiny veľkopriestorových vozidiel nudný a fádny, skúste sa pozrieť na Espace. Nezvyčajnosť kriviek je patrná z každého uhlu pohľadu. Voľba vlastnej designovej cesty ale má za následok jednu vec – toto auto sa buď páči alebo nepáči. Je len málo ľudí, ktorých by ste zaradili niekam medzi tieto dve skupiny.
Odvahu Renaultu treba oceniť, ale s tým ide ruka v ruke aj trocha risku, či sa daný koncept uchytí. Konzervatívny človek zrejme po tomto modeli nikdy nesiahne, pokiaľ ale patríte medzi tých, ktorí sa chcú vo svete MPV odlíšiť, môže byť Espace tou správnou voľbou.
Poďme ale k designu samotnému. Predná časť je u Espacu snáď najviac špecifická. Šikmý prechod kapoty na obrovské čelné sklo pokračuje pod takmer rovnakým uhlom až po strechu. Pokiaľ na vás pôsobí toto MPV krátkym predkom, môže to byť skutočne klamlivé. Čelné sklo je od vás poriadne vzdialené a túto vec si uvedomíte ihneď po tom, ako usadnete za volant. Tvár Espacu dotvárajú rozmerné svetlomety výrazne zasahujúce do bokov karosérie.
Jednu vlastnosť Francúza ale treba oceniť hneď na začiatku. Je ňou skutočne obdivuhodný výhľad z vozidla, ku ktorému prispievajú aj nie veľmi mohutné A-stĺpiky. Pri vjazdoch do križovatiek vás u niektorých konkurentov môžu obmedzovať, tu to tak rozhodne nie je. Výhľad z vozidla je výborný všetkými smermi, u testovaného kusu s príplatkovou panoramatickou strechou si pripadáte ako v skleníku na kolesách.
Bočný pohľad odhalí, že v designovom centre Renaultu sa snažili využívať trojuholníkových a lichobežníkových tvarov, kde to čo i len trochu bolo možné. V podobnom duchu sa nesú napríklad predné svetlomety, niektoré bočné okná, ale aj zadné skupinové svetlá. Výnimkou je snáď len polkruhové tvarovanie zadných dverí.
Neodpustím si jednu poznámku. Hneď ako som si Espace prebral na test a mieril smerom od Bratislavy po diaľnici, začalo husto pršať. V oblasti okien pri A-stĺpikoch dochádzalo k neustálemu víreniu vody, takže v spätných zrkadlách nebolo vidieť prakticky nič. Môže zato zrejme samotné tvarovanie presklenných častí, ktoré spôsobovali hlavne pri vyšších rýchlostiach nežiadúce turbulentné vírenie. A to nie je príliš dobré zistenie.
Pohľad na zadné partie Espacu dokazuje, že tu sú výtvory designérov najumiernenejšie. Jednoduché zvislé svetlá, nízko umiestnený nárazník a veľká plocha piatych dverí, na ktorej okrem hmlových svetiel už nič nenájdete, by si viac nápadu určite zaslúžili. Za povšimnutie stojí aj posúvateľný strešný nosič, ktorý je pre Espace už typickým (a aj veľmi praktickým) prvkom. Jeho umiestnenie v základnej polohe pripomína strešný spojler.
Jedna vec je istá. Espace na cestách len tak ľahko neprehliadnete a aj napriek tomu, že na trhu už pôsobí dlhší čas, stále je dosť nápadným a svojským vozidlom. Ešte intenzívnejšie je to po zavítaní do interiéru.
Vitajte v Star Treku
Čo sa dá označiť za veľkú revolúciu, je vzhľad interiéru. Všade totiž na vás čakajú výhradne displaye, na analógové ukazovatele by ste čakali márne. Obrovská prístrojová doska je jedným veľkým úložným priestorom, v strede ktorého sa nachádza centrálny multifunkčný display, v testovanom vozidle doplnený o navigačný systém. Z tohoto riešenia ale vyplývajú dve vlastnosti. Tou dobrou je, že svoje veci môžete odložiť, kam si len zmyslíte – pred vami sa totiž nachádza dohromady päť rozmerných schránok. Pokiaľ vám pri pohľade na „prístrojovku“ niečo chýba, stačí otvoriť schránku prostrednú – v nej sa nachádza rádio, ku ktorému je priložené aj diaľkové ovládanie.
Tou horšou vlastnosťou rozmerných plôch prístrojovej dosky je jej povrch, ktorý by mohol u nie práve najlacnejšieho vozidla niesť kvalitnejšie materiály. Hlavne clona nad diplayom je vyrobená z obyčajného nemäkčeného plastu a na pohľad ani na dotyk nepôsobí najlepšie. Digitálne ukazovatele sú ale dobre čitateľné aj za slnečného počasia, zvyknúť si ale musíte na „dielikový“ ukazovateľ stavu paliva a teploty chladiacej kvapaliny. Podobne riešený je aj otáčkomer, ten je ale skôr orientačný a presné odčítanie hodnôt z neho je prakticky nemožné.
Zaujímavosťou je, že na ploche prístrojovej dosky nenájdete žiadne ovládacie prvky. Všetko je umiestnené na páčkach za volantom, tlačidlá tempomatu nájdete zasa na volante. Unikátne je umiestnenie ovládanie automatickej klimatizácie, ktoré si našlo miesto na dverách vodiča. Svoju teplotu si u seba môže nastaviť aj spolujazdec, zadní pasažieri si musia vystačiť s reguláciu intenzity ofukovania.
Ovládanie rádia je riešené samostatnou páčkou pod volantom, jeho panel skrytý v odkladacej schránke budete využívať málokedy. Komunikačné záležitosti vrátane navigácie má na starosti joystick umiestnený pred lakťovou opierkou. Na jeho ovládanie si musíte trochu zvyknúť, ale po chvíli používania nebude žiadnym problémom.
Nepozdávalo sa mi ale umiestnenie tlačidiel vypínania stabilizačného systému, a prepínania módu tempomatu pred ľavým kolenom. Ich poloha nie je periférne dobre viditeľná, a tak si ich stlačenie vyžadovalo vždy pohľad smerom dole. Na rozmernej „prístrojovke“ alebo medzi sedadlami by ste si na ich polohu určite zvykli rýchlejšie.
Pokiaľ medzi prednými sedadlami hľadáte ručnú brzdu, je to márne. Tá je totiž elektronická a svoje miesto si našla taktiež v miestach pred ľavým kolenom. Po vypnutí motora dochádza k jej automatickej aktivácii, po zaradení jednotky a púšťaní spojky sa zase odblokuje. Ak ju chcete uvoľniť manuálne, je treba madlo na krátky potiahnuť smerom k sebe. Pýtate sa, čo sa stane, keď za brzdu zatiahnete počas jazdy? Nič extra, brzdný účinok nie je príliš silný, aby zadné kolesá zablokoval, intenzívnejší tlak brzdy vyvinú až po zastavení.
Bezkľúčový prístup u Espace funguje na výbornú, ale jeho systém je trochu odlišný od toho, ktorý som mal možnosť vyskúšať v Cliu. Tam ste na uzamknutie vozidla stlačili príslušné tlačidlo na kľučke dverí, od Espacu sa stačí vzdialiť a on sa zamkne sám. Alternatívou je zamknutie diaľkovo pomocou karty. Pre naštartovanie vozidla stačí mať kartu u seba, do slotu ju netreba vôbec vkladať, čo je z užívateľského hľadiska podstatne pohodlnejšie.
