Lunar Rover je nejlepší elektrický off-road světa. Překročil totiž jeho hranice

26 komentářů

Anti-automat
23. července • 18:25

' ' Ještě v roce 1963 měla NASA ve své studii zabývající se logistikou programu Apollo zařazený dvoumístný automobil MOLAB (mobilní laboratoř) o hmotnosti 2940 až 3840 kg, který měl být schopen ubytovat a poskytnout životní podmínky pro dvojici astronautů minimálně na dva týdny' ' V tych casoch absolutne nerealny ciel ale urcite mnoho napadov posluzilo inde. A to sa ceni. Inak, pracovat na niecom, co uvidi iny svet, musi byt praca snov a taketo vozitko bol jednoducho super napad. Vlastne ono uvidelo inu platenu, kedze sustava Zem-Mesiac sa casto (s pravom a coraz castejsie) povazuje z hladiska vyvoja celej sustavy skor za dvojplanetu. Zaujimave je aj to, ze laserovy dialkomer Lunochodu (ten mal zasa kolesa odvodene z detskeho kocara, co je ina ukazka genialnej pragmaticnosti) sa pouziva dodnes. K Mesiacu sa ludstvo na polstorocie otocilo zadkom. A to je skoda, zakat treba tam, kedze ak by nebolo Mesiaca (okrem ineho stabilizacia zemskej osi s mnohe ostatne), je mozne ze zivot na Zemi by nebol. Treba sa tam vratit.

bzzz
24. července • 11:52

Ono to stoji selene penize, takze se to hodne politizovalo. Aktualne za 'namesicni' akce zadne politicke body ani mezinarodni prestiz nekoukaji - leda by tam nasackovali vojenske zarizeni (k cemuz po 'polech', exponovanych dnech oceanu asi stejne prijde). Navic se prenechava iniciativa 'soukromym subjektum'.

Anti-automat
24. července • 19:27

Politizacia je zlo. Ale znova cisto pragmaticky: na odvratenej strane sa da umiestnit teleskop (radioteleskop) s tou ohromnou vyhodou, ze je dokonale odtieneny od vsetkej moznej interferencie. Uz len tento dovod dava netusene moznosti. Nehovoriac o tom, co na tom (vlastne totalne neznamom telese), najdeme. Na Zemi je zemsky povrch dynamicky, pretvarany (atmosfera, hydrosfera). Na Mesiaci najdete vsetko v povodnom stave a nezmenene. Nie je tu nic, co by stopy zmenilo a zahladilo. Je to autenticky zaznam vsetkeho, co sa tam dialo. A to je ten hlavny dovod preco skumat Mesiac.

bzzz
25. července • 9:13

Hlavne je - proti jinym potencialnim objektum zajmu (pristani/kolonizace) - co by kamenem dohodil.

mpolan
25. července • 8:44

Bohužel to jsou věci, které se nedají nijak využít. Dnes se všichni zhlédli v Marsu a chtějí tam být první. Měsíc nikoho nezajímá.

puk123
24. července • 9:11

Z toho Lunochodu se, tuším, používá k měření jen odrazná plocha. Lunochod už nemá šťávu.

Anti-automat
24. července • 19:18

je to tak, je zaparkovany a nadalej sluzi na presne meranie vzdialenosti. Co je, po tolkych rokoch, zaujimave. Na Mesiac sa treba vratit. Mam za to ze je odrazom vyvoja zivota na Zemi s dokazmi, ktore neznici atmosfera a podobne veci. Mesiac je nemy svedok, ktory svoj nazor nemeni.

Posraldescu
23. července • 17:48

Takových peněz to stalo a v podstatě se jen dva týpci povozili v elektrickém autíčku.

Anti-automat
23. července • 18:26

neblazni

Hugon
23. července • 10:31

Předpokládám správně, že výrobcem tohoto vozítka byla Škoda auto? Jinak mi nedává smysl, proč by se zde měl tento článek objevit...?

Marek
20. července • 16:40

Jediný správný předpoklad je, že si blb

Dolfi
23. července • 9:13

joo po studiu to jezdit mohlo.. :-P

vana
23. července • 8:50

Hezká připomínka, osobně považuji program Apollo stále za nejjvelkolepější počin v dějinách lidstva.Akorát bych byl opatrnější s tvrzením že nižší gravitace znamená i nižší váhu vozidla.

Joe Doe
23. července • 9:29

Vaha sa vzdy odvija od gravitacie na danom mieste - laicky povedane, je to o tom, akou silou ta gravitacia pritahuje k povrchu daneho telesa.Takze ak vec vazi na Zemi 60 kg, na Mesiaci bude vazit cca 10 kg, pretoze gravitacna konstanta Mesiaca je cca 1/6 zemskeho g - 9.807 m/s² vs 1.62 m/s. Na porovnanie, na Jupiteri, s g = 24.79 m/s², by ten objekt vazil takmer 1.5 tony.

Net
21. července • 22:24

Váha se nepoužívá, používá se buď hmotnost, jednotkou jsou kilogramy a je nezávislá na gravitaci, případně se používá tíha, jednotkou jsou Newtony, a počítá se jako hmotnost vynásobená gravitačním zrychlením.

vana
23. července • 12:23

Váha je stejně nesprávný a neurčitý pojem. Správná je hmotnost a ta se s gravitaci samozřejmě nemění, alespoň ne ve fyzice podle pana Newtona.

Joe Doe
23. července • 14:57

Gravitacna hmotnost samozrejme od hodnoty G zavisi - aj podla Newtona.

aspik ve vejci
23. července • 16:30

Tak to rozhodne. A co to takova 'gravitacni hmotnost je', vojine Kefaline?

bzzz
23. července • 12:59

1*

mrazik
23. července • 9:08

Tak defacto je to pravda, pokud by na mesici zvazili lunarni vozitko, ukazala by mene nez na zemi :-D
Doporucuji dokuenty co probehli na NG nebo Discovery, kde mluvili primo inzenyri z vyvoje lunarniho vozitka a vsichni maji muj neskutecny obdiv.

vana
23. července • 12:44

Tak záleží čím by ho vážili. Pokud na pákových vahách co se na nich šoupe s protizávažím, navážili by to stejné co na Zemi nebo kdekoliv jinde

Joe Doe
23. července • 14:51

Pretoze na protizavazia i na vahu bude posobit rovnake mesacne G a preto budu mat na Mesiaci... 6x mensiu hmotnost.

bzzz
23. července • 17:15

Vaha je kalibrovana na zemskou gravitaci ;-)

vana
23. července • 17:03

Tvrzení že hmotnost takto závisí na gravitaci je samozřejmě úplný nesmysl popírající základní pilíře fyziky. Víc k tomu není co říct

Reakce pod tímto příspěvkem se už neodsazují
bzzz
20. července • 19:26

Proc tedy rozlisujeme setrvacnou a gravitacni hmotnost (obe lze popsat Newtonovymi zakony)?

bzzz
23. července • 9:48

On cely vesmirny vyzkum/program je neco neskutecneho a obdiv patri nejem Americanum ale i Rusum a dalsim zucastnenym.

Doporučujeme

Články odjinud