Kapitoly článku:
Miluje zákruty… ale rýchle zákruty
M6 je veľmi špecifickým autom. Kým so športiakom vyhľadávate zatočené cesty, toto SuperGT si o ne vôbec nekoleduje. Práve naopak. Na raňajky si dáte rýchle okresné cesty, na obed nízky prelet po diaľnici a večer zvoľníte a skúsite, či ten samosvorný diferenciál naozaj v tých utiahnutých zákrutách funguje.
Všetka tá spomínaná elektronika sa na jazde samotnej prejaví veľmi výrazne. Skoro všetky jej prvky som už opísal, a tak sa teraz zameriam hlavne na podvozok. Nečakajte komfort na úrovni limuzíny, to by bolo nereálne. V najmäkšom naladení ale dokáže byť M6 pomerne komfortným spoločníkom na cestách naprieč Európou a menšie nerovnosti jej nerobia žiadny problém. A tým pádom ani vám. Skutočne prítulné auto.
EDC nastavujem na stredný režim a po štyroch dňoch jazdenia sa mi v konečnom dôsledku osvedčil na rýchlu jazdu ako najlepší. Pevnosť podvozku je príkladná a stále nemá tendenciu vytrepať z vás dušu. Nie že by bol posledný najtvrdší mód zlý, ale na slovenské (ani české) cesty sa nehodí. Cesta, ktorá sa vám zdala príkladne rovná, naraz rovnou nebude. Toto nie je len o pocitoch. Pri plnej akcelerácii nedokázali zadné kolesá prenášať výkon asfalt optimálne ani pri rýchlostiach nad 150 km/h. A čo vám budem hovoriť, to je už pocit veľmi zaujímavý. Najtvrdší režim je teda vhodný na dokonale rovné cesty alebo na okruhy, inak si vystačíte s nastavením základným a stredným.
Najväčším problémom M6 je jej hmotnosť. Skoro 1800 kg hmotnosti sa už niekde prejaviť musí a ja musím BMW pochváliť, že zamaskovať sa im to podarilo veľmi dobre. Auto nepôsobí v žiadnom prípade ťažkopádne, ale pokiaľ čakáte, že budete vaše obľúbené 180 stupňové zákruty prechádzať rovnako rýchlo ako s malým hothatchom, ste na omyle. Tu sa hmotnosť prejaví v plnej miere a je treba zvoľniť. Ale u M6 platí jedna vec viac ako inde – čo stratí v zákrutách, doženie na rovinkách. A verte mi, stačí veľmi krátka rovinka.
Nemôžem ale povedať, že by M6 nemala rada zákruty, to vôbec nie. Jej sa dokonca páčia, ale nechce hocijaké. Chce rýchle zákruty. Len v nich dokáže ukázať, čo sa v nej skrýva. Istota, akou mníchovský skvost počíta tiahle oblúky, je ohromujúca. V rýchlostiach nad 180 km/h si dlhé zatáčky doslova vychutnáva a vy ste na tom rovnako.
Podobne autu voňajú aj expresné lety diaľnicou. Rýchlosť 250 km/h nie je žiadny problém udržiavať, ale ja vám hovorím, že sa o to ani snažiť nebudete. Každé spomalenie na úroveň cca 140 km/h je pre vás zážitkom, pretože sa zase tešíte na to najlepšie. Štvorka, plný plyn a za pár okamihov pokoríte 200 km/h. K obmedzovaču má M6 veľmi blízko. Jazda vysokými rýchlosťami je každodennou samozrejmosťou, pretože istota auta je prakticky neoblomná.
Riadenie na mne zanechalo zmiešané pocity. Je zrejmé, že BMW muselo nájsť kompromis medzi izolovanosťou a komunikatívnosťou. A to sa aj podarilo. Výsledok je taký, že pri ostrej jazde vám môžu nejaké informácie spod predných kolies chýbať. Príliš malé utlmenie riadenia by si ale so zameraním auta zrejme odporovalo.
Toto ale nie je ten najlepší štýl, ktorý vás chytí za srdce. Rýchle okresné cesty sú tým pravým, na tých sa musela M6 zrodiť. Toto auto skracuje rovinky na požiadanie. Ale toto je auto, kde si plný plyn dvakrát rozmyslíte, než ho skutočne použijete. Všetko záleží od povrchu a jeho charakteru. Tým sa pomaly zase dostávam k zimným pneumatikám, ktoré mi rozhodne pri vyšších teplotách radosť nerobili. Zmes bola až príliš mäkká a niekedy pôsobilo auto príliš plavne. A čo viac, ich dezén vám bude každým kilometrom doslova strácať pred očami. M6 si na pneumatikách očividne pochutnáva.
Keď dostanete chuť, môžete sa využiť samosvorného diferenciálu. Poslať auto do driftu je vďaka nemu nesmierne jednoduché, stačí sa len hrať s plynom. Nerozumné zaobchádzanie s ním vás ale automaticky vytrestá, 507 koní na zadných kolesách dosť a zadok auta sa chce neustále predvádzať. Pri skutočne ostrých manévroch sa ale prejaví dlhší zadný previs, ktorý vyvoláva značnú zotrvačnosť zadných partií.
Dobré brzdy, ale nie pre 507 koní
Brzdy M6 budia rešpekt. Ani nie ich strmene, ale aspoň kotúče vyzerajú hrozivo. Zaujímavé je, že v Mníchove vsadili aj vpredu len na dvojpiestikové brzdy. To je v porovnaní s konkurenciou prekvapivé. Čo sa píše alebo hovorí vôbec nie je dôležité. Dôležité je, ako to brzdí.
A ja nebudem zavádzať a poviem, že vo väčšine prípadov veľmi dobre. Perfektné a presné dávkovanie je samozrejmosťou. Účinnosť bŕzd je aj v rýchlostiach ďaleko tesne pred obmedzovačom príkladná. Ale je tu jeden problém. Tak výkonný motor dokáže vyše 1700 kg poslať na hranicu 200 km/h za 14 sekúnd a brzdy tak dostávajú plnú záťaž každú chvíľu – na oddych niet času.
Skúste niekoľko zabrzdení z 200 km/h a prvý fading je na svete. Pri okruhovom nasadení je to jednoznačné negatívum, takže možno budete prinútení zvoľniť. Treba však oceniť, že brzdy nezvädnú úplne, ale ich oslabený účinok si aj pri ďalšej námahe udržiavajú na takmer konštantnej úrovni. Aj brzdy ukazujú, že M6 má bližšie k už spomínanej kategórii GranTurismo.