K testu sa nám podarilo zohnať najrýchlejšie BMW súčasnosti. 507 koní výkonu, desať valcov a sedem stupňov. Štartujeme. (+ video)
Kapitoly článku:
Mnohým sa z neho podlamujú kolená. Keď jednoducho vyslovíte magické slovo „emšesť“, všetko stíchne. Často ich na cestách určite nestretnete a keď áno, určite žiadnu z nich neprehliadnete. Rovnako to fungovalo aj u klasickej šestky, ale písmeno M znamená vždy niečo špeciálneho.
Mnohí z vás určite vedia o čo ide, ale pre istotu si to zhrňme. Tým hlavným dôvodom, prečo je M6 postrachom 99,9 % všetkých áut, je vidlicový atmosférický desaťvalec s objemom päť litrov a ohromujúcim výkonom 373 kW (507 k). V priamom smere nemá v súčasnosti žiadneho podobne rýchleho súrodenca (snáď okrem M5, ktorá je nepatrne pomalšia), dynamika vozidla je ako z iného sveta. Ale k nej sa dostaneme neskôr.
Auto samotné mnoho konkurentov ani nemá. Prekvapili ma preto zahraničné testy, kde bola M6 vtiahnutá do súbojov napríklad s Porsche 911 Turbo alebo Lamborghini Gallardo. Aj keď je dynamika týchto áut veľmi blízka, priame zrovnanie určite neznesie. Poslanie veľkého coupé je namierené úplne iným smerom.
Tip: U BMW M6 platí jedno príslovie presne naopak - lepšie je raz počuť ako stokrát vidieť. Preto sme pre vás pripravili aspoň krátke video. Stiahnuť si ho môžete vo formáte divx tu. (21 MB)
Rýchle aj na pohľad
Aj napriek častým negatívnym reakciám na diela Chrisa Banglea sa šestka hneď po svojom uvedení dočkala kladného ohlasu zo strany motoristickej verejnosti. Vyvážené, aj keď určite dosť odvážne krivky dostali väčšinu priaznivcov BMW. Elegantné a zároveň dravé tvary jednoducho päťmetrovému coupé pristanú.
Model M6 uzrel svetlo sveta až po ostrom supersedane M5, ktorý tak dramaticky rozhodne nepôsobí a skôr sa drží pri zemi. Nebudeme si nič nahovárať a je treba rovno povedať, že aerodynamicky vyzerajúca dlhá karoséria sadne ostrému modelu podstatne viac. Ale výsledný verdikt nechám na vás, každý má predstavy predsa len iné.
Predný pohľad odhalí prižmúrené vsadené svetlomety a jednu odlišnosť, pre ktorú si emkový model so sériovým v žiadnom prípade nespletiete. Obrovské nasávacie otvory majú jedinú úlohu – priviesť čo najväčšie sústa čerstvého vzduchu k motoru. Ten sa schováva pod dlhou kapotou s jemnými prelismi. Prílišná agresivita si tu miesto nenašla a to je len dobre, pretože toto auto stále zostáva elegantným coupé. I keď extrémne rýchlym…
Pokiaľ sa vám niečo na testovanom aute pri pohľade zboku nezdá, budú to kolesá. Máme ešte zimu, a tak sériové devätnástky nahradili disky a pneumatiky o palec menšie. To je v poriadku, určite tak aspoň vyniknú obrovské vŕtané kotúče. Lenže je tu iný problém. Kým pôvodné kolesá obúvajú pneumatiky 255/40 R19 vpredu a 285/35 R19 vzadu, osemnástky si musia vystačiť v našom prípade s rozmerom 245/40 R18 na všetkých štyroch. A to je u auta s výkonom vyše 500 koní rozdiel značný, o jeho následkoch však trochu neskôr.
Najčastejší pohľad sa vám zrejme naskytne zozadu. Tu prezrádzajú ničivý charakter „emšestky“ štyri koncovky výfuku. Určite ich neprehliadnete, ale pokiaľ vodič nasadí ostré tempo, stať sa tak môže. V tom prípade však prídete na to, že ich druhou a prirodzenou vlastnosťou je rozdávať nezabudnuteľný zvuk. Kam s mníchovským coupé prídete, tam sa doslova zastaví čas.
Je tu ale ešte jedna vlastnosť, na ktorú nesmiem zabudnúť. Karbonová strecha, ktorá znižuje hmotnosť a v konečnom dôsledku aj ťažisko. Podobnú vec mala napríklad M3 CSL, u M6 mi ale jej význam príde tak trochu marketingový. Jasné, čím menej hmotnosti, tým lepšie, ale už samotný charakter M6 a jej rozmery ju do kategórie ľahkých áut rozhodne nedostávajú.
Aj napriek extrémne vysokým dosahovaným rýchlostiam (bez obmedzovača nemá problém M6 pokoriť métu 310 km/h) sa karoséria obišla bez spojlerov a rušivých aerodynamických prvkov. Design je nádherne funkčný, je to jednoducho pastva pre oči aj pre človeka nie až tak zainteresovaného. Kiež by takého potešenia bolo na cestách vidieť viac…
Interiér bez výstrelkov
Pokiaľ vás vonkajší design chytil za srdce, o interiéri to zrejme platiť nebude, aspoň nie v takej miere. Auto za 4,9 milióna Sk si nemôže dovoliť byť vo vnútri zlé, to v žiadnom prípade. Kvalita interiéru niektorých BMW sa v poslednej dobe mierne zhoršila, „šestka“ medzi ne našťastie nepatrí. Od sériových verzií sa M6 príliš nelíši, spracovanie jednotlivých prvkov je dobré, ale niektoré by si predsa len zaslúžili kvalitnejšie materiály. Napríklad tlačidlá vnútorného osvetlenia vyzerajú ako z auta za cenu desatinovú… Priznám sa, že podobných vecí by som si ani nevšímal, ale M6 je stále aspoň z polovice stále luxusným autom.
Testované vozidlo nieslo extravagantný kožený interiér červenej farby. Individuálnych požiadaviek a variantov použitých materiálov a farieb je mnoho, stačí si len vybrať. Stredový panel bol našťastie vyhotovený v elegantnom čiernom prevedení. Našťastie preto, lebo na prvých oficiálnych snímkach mala M6 interiér s dreveným obkladom – a posúďte sami, ten sa k takémuto autu vôbec nehodí. Jedinou nevýhodou čierneho panelu bola náchylnosť na otlačky prstov.
Ostatné prvky sú vám určite napohľad známe. Rozmiestnenie jednotlivých ovládacích prvkov je výborné, nič neruší a vy sa môžete sústrediť na jediné – na jazdu. Rozsah nastavení sedadla je veľmi dobrý, pokiaľ ste vyššej postavy, sedadlo s veľkou pravdepodobnosťou zostane v pozícii najnižšej.
„Emkový“ volant je už podľa zvykov bez jedinej chyby, ruky na neho sadnú ako uliate a vám nezostane už nič iné, len mierne natiahnuť prsty k páčkam sekvenčného radenia. Pravá radí hore, ľavá smerom nadol. Presne tak, ako to má byť. Rozsahy nastavenia volantu sú dobré a problémy by nemal mať ani vodič nižšej postavy, tí vysokého vzrastu budú na tom zaručene bez problémov.
Ako ste si už mohli všimnúť, šestkové coupé s dĺžkou takmer päť metrov má štyri miesta na sedenie. To je ale relatívne. Dozadu posadíte nanajvýš deti a príliš sa im tam pozdávať nebude, sedadlá sú skôr na okrasu, priestor za tými prednými sa predsa nejako vyplniť musí.
Predné sedadlá sú nastaviteľné viacerými smermi, výbornou vlastnosťou je dofukovanie bočníc. To si nastavíte podľa svojich potrieb a tento systém sa mi pozdával každopádne viac ako systém „zákrutového“ dofukovania v nedávno testovanom BMW 535d Touring. Je ale treba poznamenať, že sedadlá v ňom boli orientované viac na komfortnú nôtu, tie v M6 športového ducha nezaprú.
Úprimne, hneď po usadnutí za volant vaše oči zamerajú na „budíky“. Otáčkomer s červeným poľom začínajúcim na 8250 otáčkach za minútu a tachometer ciachovaný do 330 km/h dokážu rozprúdiť krv ešte pol hodinu predtým, než váš prst zamieri k tomu najdôležitejšiemu - tlačidlu Start Engine.