Kapitoly článku:
V čiernej vyzerá hrozivo. Agresívny výzor dáva tušiť, že ide vskutku o výnimočné auto. Päťlitrový vidlicový desaťvalec, ktorý točí neuveriteľných 8250 otáčok a dosahuje výkonu 507 koní pri 7750 ot. vzbudzuje rešpekt, tak isto ako hodnoty zrýchlenia. Stovku pokorí skoro 1,8 tony vážiace coupé za 4,6 sekundy, 200 km/h je otázkou zhruba 14 sekúnd. Ale ako toto všetko vyzerá v praxi?
Predok uvidíte v "späťákoch" len veľmi krátko...
Po nasadnutí je to po predchádzajúcej jazde v Z4 M docela šok. Z každého kúsku interiéru dýcha oveľa väčší komfort a vyberané materiály. Ale kvôli tomu tu nie som. Je čas vyraziť na cesty. Nie je to však také jednoduché, vedľa voliča prevodovky si našli miesto 4 tlačidlá, ktoré majú za cieľ meniť tvár „emšestky“ podľa toho, akú si ju vodič v danej chvíli predstavuje. Tlačidlo stabilizačného systému je jasnou záležitosťou, o ostatných troch sa to povedať nedá. Tlačidlo Power je tu na to, aby na zadok vypustilo ďalších 107 plnokrvníkov – v štandardnom režime je ich presne 400. Na ďalšom z nich nájdeme nápis EDC – jeho funkcia spočíva v troch stupňoch charakteristiky tlmičov. No a (konečne) posledným z nich si môžete nastaviť rýchlosť radenia sedemstupňovej sekvenčnej prevodovky SMG. Päť ich je v manuálnom režime, pri ktorom zase máte na výber, či vám viac ulahodia pádla pod volantom alebo malý volič prevodovky s pohybmi vpred a vzad. Šesť režimov nastavenia M6 pozná v automatickom režime, ale priznám sa, že ten som si za celú jazdu nevyskúšal ani na chvíľu.
Agresivita M6 rozhodne nechýba
Volím na začiatok, hlavne zo zvedavosti, režim 400 koní, najkomfortnejšie nastavenie podvozku a jeden z pomalších režimov radenia. Volič prevodovky putuje z neutrálu doprava na manuálny režim radenia, na displayi sa medzi tachometrom a otáčkomerom zobrazí „1“ označujúca zaradenú rýchlosť. Pravačka jemne pohladí plynový pedál a M6 sa pokojne dáva do pohybu. Pravým pádlom radím za dva. Preradenie prebieha bez akéhokoľvek trhnutia, všetko je dokonale plynulé, pri podraďovaní inteligentné mozgy riadiacich jednotiek zariadia presný medziplyn. Je cítiť, ako je podvozok poddajný a s nerovnosťami sa aj napriek nízkoprofilovým devätnástkam vyrovnáva nad očakávania dobre. Akcelerácia je aj v slabšom výkonovom režime plne dostačujúca, ku komfortnému režimu sa priam hodí. Poďme sa ale pozrieť na druhú, zaujímavejšiu tvár „emšestky“...
Dizajn diskov M6-ke pristane
Pohľad smeruje opäť pri volič sekvenčnej prevodovky, na už opisované zázračné tlačidlá. Stláčam Power, dvakrát EDC pre najtuhšie nastavenie tlmičov a voličom rýchlosti radenia „vyklikám“ režim najkratších časov. Pred nami sa rozprestiera voľná, na priľahlých cestách aspoň krátka rovinka. So zaradenou jednotkou a v malej rýchlosti zarážam plyn do podlahy. Na zadné putuje obrovská porcia výkonu, Pirellky kreslia nekonečné, 285 mm široké čierne čiary a všetko sprevádza prekrásny, vyrovnaný a dravý zvuk vysokootáčkového desaťvalca. Radím za dva, z prevodovky sa ozve mohutná kovová rana, celé auto sebou šklbne, pneumatiky ešte nakrátko prekĺznu a po chvíli konečne zostávajú v spojení s asfaltom. Otáčky letia k obmedzovaču v 8250 otáčkach rýchlosťou svetla, mám pocit, že keby tu nebol, motor by pokračoval s chuťou ešte ďalej. Nič sa nemení ani po zaradení trojky a štvorky, akcelerácia zostáva stále doslova drtivá a prevodovka so spojkou neberie na svoju životnosť vôbec ohľady. Len pohľad na tachometer odhalí, ako rýchlo skutočne idete.
Na zaujímavejšie fotky bohužiaľ nebola príležitosť...
Nasleduje prvé prudšie brzdenie a séria rýchlych zákrut. Mohutné brzdové strmene sa do obrovitých vŕtaných kotúčov zakusujú s veľkou chuťou, ich dávkovanie je precízne a presné. V rýchlych zákrutách sa M6 cíti ako doma, svoju hmotnosť tu maskuje dokonale. Ako sa ale dostavia zákruty pomalšie, fyziku proste neoklamete a s nejakou prílišnou obratnosťou a živosťou tu počítať nemôžete. Vynahradiť vám to môže aspoň fakt, že ani M6 sa jazde bokom nebráni, nie je to však jej vrodená disciplína. A tu by som rád zmienil malý problém. Ono to ani nie je tak problém, ako moja chyba očakávaní. V M6 sa totiž cítite istým spôsobom izolovaní. To, čo som cenil u Z4, že v nej ste v centre toho všetkého, to u M6 neplatí. Nikto jej neberie neuveriteľnú rýchlosť v priamom smere, tu si príliš konkurentov nenájde, ani ju nejdem porovnávať so Z4, to nejde ani náhodou. Ide o ten pocit jazdiť v nej, o zážitky, o živočíšnosť. Riadenie je veľmi presné, komunikatívnosti a tuhosti by si ale zaslúžilo o kúsok viac. Človek má pocit akejsi vzdialenosti od dokonalej techniky, ktorá ho obklopuje a chcel by sa k nej priblížiť ešte viac a cítiť ju každým dotykom, každým zmyslom. Ťažko sa to opisuje, ale M6 je v skutočnosti presne tým, čím má byť a čím od začiatku byť chcela. Je to luxusné GT, s ktorým precestujete Európu skrz naskrz a keď budete mať chuť, vyprášite na rýchlych cestách nejeden superšport. Spôsob, akým „šestkové emko“ žerie kilometre ciest a nasadenie, s akým skracuje každú rovinku, je neúprosný. Je to auto dvoch tvárí a toto sa mu darí veľmi, veľmi dobre.
Tip: Predstavenie, fotografie a technické údaje o BMW M6 taktiež nájdete v našom staršom článku.