BMW 535d Touring: naftové sny (test)

Kapitoly článku:

• Exteriér, luxusný interiér a ergonómia
• Technika, sedadlá, miesto vzadu, batožinový priestor
• TwinTurbo na vlastnej koži, nameraná dynamika, spotreba
• Podvozok, pneumatiky RunFlat, automat, 535d vs. 530d
• Zhodnotenie, plusy a mínusy, technické parametre
• Kompletná fotogaléria vrátane nepublikovaných snímkov

---

Možno si teraz hovoríte, že BMW päťkového radu ste už na AutoRevue videli. To je pravda, otestovali sme sedan 530i (231 koní) a aj kombi 530d, vtedy ešte s výkonom 218 koní. Teraz je čas, aby sme preverili najsilnejší diesel pod kapotou, ktorý nesie označenie 535d. My sme ho mali možnosť vyskúšať vo verzii Touring. K tomu si pripočítajte mnoho zaujímavých príplatkových prvkov a je jasné, že toto auto stojí za pozornosť.

Tip: K testu sa nám podarilo natočiť aspoň krátke 4-minutové video. Stiahnuť si ho môžete tu:

nižšia kvalita (DivX, 24 MB)

vyššia kvalita (DivX, 33 MB)

Touring a emócie? Prečo nie

Päťkový rad mníchovskej automobilky hrá v repertoári jej produktov (a v boji o popredné priečky vyššej strednej triedy) nesmierne dôležitú úlohu. Jasné, na cestách ich stretávame v drvivej väčšine práve v prevedení sedan. Kombi verzie sú niekedy trochu prehliadané, niekedy zase neprávom dostávajú prívlastky rodinných sťahovákov a čoraz častejšie sa mi do uší dostáva veta: „Vieš si predstaviť, že by som s kombíkom prišiel na jednanie?“ Moja odpoveď znie: „Áno, viem.“

Nad vzhľadom novej generácie päťkového radu sa viedli dlhé debaty už od jeho príchodu. Dizajnové výtvory Chrisa Banglea sú však niečím, čo má jednu vlastnosť – čím dlhšie existujú, tým viac sa vrývajú do pamäti. Niektorí jeho tvorivému smeru podľahli hneď, niektorí vôbec, ale väčšina mu prepadávala postupne.

 

Osobne sa musím priznať, že „päťka“ práve v prevedení kombi mi učarovala a v šedo-striebornej metalíze spolu s osemnásťpalcovými kolesami vyzerá nesmierne zaujímavo, o čom svedčili aj neustále priťahované pohľady okoloidúcich. Môže zato určite aj príplatkový M-paket, s ktorým pri pohľade spredu nerozoznáte rodinné kombi od supersedanu, modelu M5.

   

Pri pohľade z očí do očí som sa neubránil dojmu, že práve predné partie sú kľúčové v charakteristickom vnímaní značky s vrtuľou v znaku. Všimnite si tvarovanie predných svetlometov, ich tvar pôsobí efektne, nezvyčajne a zároveň vnáša autu veľkú dávku živosti a emócii. Z bočného profilu svetiel vyniká ich tenký a hlboký zásah do blatníkov, ktorý pripomína slziace oči. Zaparkované auto tak vyzerá rovnako dobre ako pri diaľničnom lete alebo voľnej plavbe krajinou.

Bočný pohľad odhalí hlavné odlišnosti od omnoho viac vídaného sedanu. Jeho skosené tvary spolu s netradičnými svetlami sú u Touringu viac vyvážené a usadlejšie. Určite sa neubránite pocitu väčšej váhy nad zadnou nápravou, nejde však o nič radikálne a tento dojem majú na svedomí práve iné krivky a taktiež dlhší previs karosérie. To možno uberá na športovom výzore, no na druhú stranu prináša istú majestátnosť. Bez povšimnutia nemôžu zostať ani minimálne medzery medzi pneumatikami a podbehmi kolies spolu so širšími prahmi – auto pôsobí prikrčeným dojmom, akoby bolo nachystané v každej situácii vyraziť vpred.

M-paket sa podpísal aj na vzhľade zadnej časti päťky. Mohutný nárazník obopína piate dvere a do oči udrie aj jeho spodná časť pripomínajúca difúzor. Veľké zadné svetlá po vzore predných zasahujú do bokov karosérie a všetko podtrhuje decentná dvojitá pochrómovaná koncovka výfuku.

 

Luxus v športovom nádychu

Testované vozidlo bolo príplatkovou výbavou doslova napráskané a všetko sa umocnilo po otvorení dverí a usadnutí za volant. Poviem vám jednu vec, pokiaľ vás nudí nastupovanie do „obyčajných“ áut, skúste si niekedy u BMW dofukovacie sedačky. Z rutiny sa tak stane malý rituál – nasadnete, pripútate sa, stačíte tlačidlo Start Engine a bočnice si vás pekne pritiahnu, volant zíde do nastavenej pozície a pozadu nezostane ani spolujazdec. Samozrejme sa všetko odohrá s vyberanou jemnosťou, aby bol zachovaný maximálny komfort.

A čo pozícia za volantom? Jednoducho výborná. Neviem si predstaviť, že by sa niekto na rozptyl nastavení sedadiel sťažoval. Ideálnu pozíciu si nájdete okamžite, elektronika má na starosti všetko od základných smerov nastavenia cez ovládanie predĺženia sedáku a bedrovej opierky až po výškové i pozdĺžne nastavenie volantu.

    

Výborný je aj „emkový“ volant s vyberaním pre optimálne držanie. Jeho hrubší veniec dobre padne do väčších rúk,  pre ženy zrejme optimálny nebude. Samotná ergonómia ovládacích prvkov je na špičkovej úrovni, nič vás zbytočne nerozptyľuje a všetko je pekne poruke. Inak na tom nie sú ani použité materiály a dotyk rukou to len potvrdí. Neviem, či má zmysel hovoriť aj o perfektnom spracovaní interiérových prvkov, úprimne, človek u auta za 3,1 milióna Sk ani nič iné nečaká.

Na tomto mieste si neodpustím jednu poznámku. So systémom iDrive som mal dlhodobejšiu skúsenosť vôbec po prvýkrát. Často som sa ale stretol s názormi, že systém je zbytočne komplikovaný a zaťažuje vodiča viac ako je treba. Dobre, treba si na neho zvyknúť, ale už po troch dňoch používania jeho správanie dostanete „do ruky“ a príde vám nadmieru intuitívne. Skôr sa mi zdá, že mnoho novinárov urobilo závery len po krátkej skúsenosti, lenže o tom používanie auta rozhodne nie je.

Srdcom prístrojovej dosky je centrálny display iDrivu. Dokáže toho naozaj mnoho a okrem samotných nastavení audia, navigačného systému, klimatizácie a telefónu poslúžil ako grafická pomoc pri parkovaní. Testovaná päťka bola totiž vybavená senzormi vpredu aj vzadu, čo robilo manévrovanie s takmer päťmetrovým autom podstatne jednoduchším a práve grafické znázornenie si zaslúži pochvalu. Display bol však využívaný ešte na jednu špecialitu – systém nočného videnia. O ňom ale neskôr.

  

Po prezretí hotových fotografií som zistil, že použitá drevená dekorácia príliš fotogenická nie je. Naživo vyzerala podstatne lepšie, odlesky na fotkách ju robia na pohľad príliš lacnou a pre niekoho možno nevkusnou, živý pohľad však presvedčí o opaku.

   

Ergonómia ovládacích prvkov je príkladná. Všetko je pekne poruke a aj napriek mnohým elektronickým systémom nie je stredový panel tlačidlami presýtený.

Jedna z výčitiek k interiéru smeruje k lakťovej opierke. Jej povrch by si zaslúžil byť mäkší, pri dlhšej ceste môže byť tvrdší podklad predsa len na obtiaž. Nastaviteľnú opierku klasických tvarov by som ocenil určite viac, tu sa hralo očividne na výzor.

Nepríliš slávne to vyzerá aj s počtom odkladacích priestorov. Okrem prednej schránky pred spolujazdcom a priestorov vo dverách si menšie drobnosti môžete uložiť len do už spomínanej lakťovej opierky. Áno, je dvojposchodová, ale miesta v nej na rozdávanie určite nie je. Okrem toho, tvrdé umelohmotné vnútro vám bude neustále pri jazde pripomínať, čo že ste si to do nej odložili.