Renault Clio 1,5 dCi: komfortný elegán (test)

Aj malé auto dokáže niekedy veľké veci. Rukami nám prešlo nové Clio so stredným nafťákom a v najvyššej výbave Privilege.
Seznam kapitol
  1. História Clia, vonkajší vzhľad, Clio v cenníku
  2. Interiér, ergonómia, miesto vo vnútri, batožinový priestor
  3. Malý nafťák, spotreba, namerané hodnoty zrýchlenia a pružnosti
  4. Naladenie podvozku, riadenie a francúzske radenie
  5. Hodnotenie, plusy a mínusy, technické parametre
  6. Kompletná fotogaléria vrátane nepublikovaných snímkov

Clio III

Na prvý pohľad to tak nemusí vyzerať, ale Clio brázdi európske cesty už pekných 16 rokov. Niet preto divu, že tento obľúbený model je ostro sledovaný zo všetkých strán a Renault si nesmie dovoliť šliapnuť vedľa, zvlášť nie v terajšej tvrdej konkurencii.

Prvá generácia Clia uzrela svetlo sveta už v roku 1990 na domácom parížskom autosalóne v troj aj päťdverovej verzii, pričom predaje v iných krajinách sa rozbehli v plnom tempe až v marci 1991. Samotná automobilka uviedla Clio na trh ako nástupcu Renaultu 5, hoci ten zostal v predaji naďalej ako jeho lacná alternatíva. Po roku na trhu vypustil Renault do sveta menší facelift, ktorý ale veľa zmien nepriniesol – z dôležitých častí došlo na výmenu predných sedadiel, ktoré dostali lepšie a komfortnejšie tvarovanie. V roku 1994 prišlo na radu viacej zmien - tie sa už dotkli častí vnútorných aj vonkajších. Akási tretia fáza výrobného cyklu prvej generácia sa zahájila v roku 1996. Vtedy prišli na radu výkonnejšie a ekologickejšie motory a z viditeľných znakov upútali pozornosť okrúhlejšie predné svetlomety s integrovanými smerovkami. Za spomienku určite stojí ostrá verzia Clio Williams, ktorá je od príchodu v roku 1993 dodnes pokladaná za jeden z najzábavnejších malých hothatchov. Clio prvej generácie sa na výslní udržalo ešte ďalšie dva roky, ale bolo jasné, že už na čase zmena väčšia.

Clio_first.jpg Clio_Williams.jpg
Prvá generácia bestselleru --- Ostré Clio Williams

Druhá generácia, ktorá sa mimochodom stále predáva, uzrela svetlo sveta v roku 1998. Omnoho mladšie tvary vzbudili u motoristickej verejnosti nemalý obdiv a Renault mal v rukách pokračovanie bestselleru. Prioritným cieľom automobilky bolo zameranie sa na použitie kvalitnejších materiálov v interiéri, pretože predchádzajúca generácia dostávala často výčitky práve týmto smerom. Nová doba si vyžiadala použitie úspornejších a ekologickejších motorov, ale Renault nezabudol ani na svojich fanúšikov a v roku 1999 postavil talentované Clio RS 172 s atmosférickým dvojlitrom pod kapotou. Extrémne veci občas nie sú na škodu, a toto si zrejme povedalo aj vedenie Renaultu. Vyhodenie zadných sedadiel a umiestnenie vidlicového šesťvalca s objemom 3,0 l uprostred nebol počin hocijaký. Clio V6 s 230 koňmi na zadných kolesách, stovka za 6,4 s a maximálna rýchlosť na úrovni 235 km/h. Zaujímavá to kombinácia. V roku 2001 sa dostavil facelift v podobe čírej optiky predných svetlometov, kvalitnejších materiálov v interiéri a konečne úsporného turbodieselu 1,5 dCi. Clio RS 172 sa zmenilo vďaka posilneniu na 182 a Clio V6 taktiež dostalo nejaké koníky navyše, konkrétne ich bolo 25. Celkových 255 koní, stovka za 5,8 s a maximálka na hodnote 245 km/h boli v kategórii malých áut z ríše snov.

Clio_second.jpg Clio_RS182.jpg Clio_V6.jpg
Druhá oblejšia generácia --- Clio RS 182 --- A brutálne Clio V6 s motorom namiesto zadných sedadiel

A konečne dorazila v minulom roku na trh tretia generácia, ktorá podľa slov Renaultu má byť výrazným krokom vpred. Viac priestoru, vylepšená technika, výborná bezpečnosť – päť hviezdičiek v testoch EuroNCAP len doplnilo ostatných členov rodiny, výnimkou je len starší model Kangoo. Titul európskeho auta roka je ocenenie veľmi prestížne a pre automobilku bolo akýmsi zadosťučinením za snaženie predbehnúť konkurenciu. Samotné Clio III zdieľa platformu so sesterským modelom Modus a vďaka spolupráci s Nissanom taktiež s Microu. Človek by ani nepovedal. Renault posunul hranicu malých hothatchov zase o kúsok vpred a prednedávnom predstavil Clio RS 197. Zase silnejšie, i keď trochu ťažšie. Prísne bezpečnostné normy si žiadajú daň v tomto smere čoraz častejšie, ale aj tak veríme v jeho zachovaný talent. Uvidíme, keď sa zvezieme.

Clio_third.jpg Clio_RS197.jpg
Konečne tretia generácia --- Clio RS 197, hothatch ako sa patrí

Zreje ako víno

Dizajnové kroky vedľa končia v tejto triede automobilov istým fiaskom. Automobilky to nemajú ľahké, treba postaviť niečo, čo zaujme širokú verejnosť, ale prílišná dávka konzervatívnosti môže byť taktiež počiatkom neúspechu. V Renaulte sa podarilo nájsť optimálny kompromis, nové Clio pôsobí na svoju triedu naozaj honosne a nebojí sa ísť vlastným smerom. O nejakej dizajnovej nude nemôže byť ani slovo, zvlášť v testovanej béžovej Poivre metalíze pôsobí malý Francúz veľmi sviežo a elegantne.

PA150347.JPG PA150355.JPG PA150359.JPG

Pri pohľade spredu jednoznačne zaujmú veľké svetlomety zasahujúce hlboko do bokov karosérie. Práve ich tvar vyvoláva dojem akejsi živosti, veľké „oči“ dokážu o aute povedať mnoho a z týchto srší veľká chuť do života. Clio pôsobí najmä spredu ako o triedu väčší automobil, osobne na mňa práve predné partie urobili dojem. Jednoducho podarené. Veľmi krátka kapota končí neobvykle skoro a má to taktiež jednu výhodu – manipulácia s ňou je vďaka nízkej hmotnosti nadmieru jednoduchá, plynové vzpery sa u malých áut príliš nenosia.

PA140157.JPG PA140178.JPG PA140180.JPG
PA140181.JPG PA140248.JPG PA140250.JPG
"Oči" ho prezrádzajú

Bočný pohľad odhalí kratučké previsy karosérie. Tu je vidieť, že na malých podvozkových platformách je treba využiť každý milimeter rázvoru. Celkový dizajn z profilu pôsobí veľmi vyvážene, žiadne rušivé prvky sa nekonajú. Cliu ohromne pristali nízkoprofilové 16“ disky, ktoré opticky viacej vypĺňajú podbehy. Ich praktický význam však zostáva otázny. Zadné dvere majú elegantný oblý tvar, podobne ako zvažujúca sa strecha. Tým má ale vrodenú jednu negatívnu vlastnosť, o nej ale neskôr.

PA140173.JPG PA140290.JPG PA150316.JPG

Zadné partie Clia sú oproti ostatným tak trochu konzervatívne. Malé zadné okno a veľké prázdnejšie plochy karosérie už nenesú toľkú dávku nápadu ako partie predné. Zadné svetlá zasahujú po vzore tých predných aj do bokov, ich dominantou je stredová polkruhová časť.

PA140168.JPG PA140184.JPG PA140197.JPG

Nie je Clio ako Clio

Presne táto myšlienka mi prešla rozumom, keď som si Clio preberal na test. V zmesi základných modelov často stretávaných na cestách pôsobil testovaný kúsok nadmieru hodnotne a týždenná skúsenosť mi to len potvrdila. Svojim zameraním nenápadné auto dokázalo v tomto prevedení pútať pozornosť asi stokrát viac ako jeho základnejší bratia. Každá sranda ale niečo stojí.

PA140174.JPG PA140281.JPG PA140171.JPG

Testované Clio nieslo cenovku 787 300 Sk. Nie, toto nie je omyl. Na malé vozidlo cena hrôzostrašná, po podrobnejšom prejdení konfiguračného cenníka je však dôvod na ukľudnenie. V tejto triede astronomickú cenu majú na svedomí príplatkové položky, ktoré si zákazníci zvolia asi málokedy. Hovorím o panoramatickej streche za 31 800 Sk, bezkľúčovom odomykaní (25 000 Sk), 16-palcových diskoch (24 900 Sk) a rádiu za 23 000 Sk. To máme spolu vyše 100 000 Sk za štyri prvky, ktoré sa v tejto kategórii áut určite dajú odpustiť.

PA140195.JPG PA140196.JPG PA150338.JPG
Panoramatická strecha pekne presvetľovala interiér

Určite stojí zato pozrieť sa aj na „rozumnejšie“ prevedenia. Najlacnejšie päťdverové Clio vo výbave Authentique a s motorom 1,2 48 kW (65 k) vás vyjde na 381 900 Sk. Ani to nie je cena príliš priaznivá, za väčšinu komfortnejších prvkov si treba priplatiť, a tak sa ako najvhodnejšie riešenie zdá siahnuť niekam do pomysleného stredu cenníka. Tu sa nám ako optimálna voľba javia tri motorizácie vo výbave Dynamique, ktorá už zahŕňa podstatnú časť komfortných prvkov, tie bezpečnostné sú u Clia samozrejmosťou. Pre tých menej náročnejších môže byť dostatočná silnejšia jedna-dvojka s výkonom 55 kW (75 k) alebo o neveľkých 25 tisíc drahšia jedna-štvorka so slušným výkonom 72 kW (98 k). Vo výbave Dynamique za Clio s týmto agregátom zaplatíte 520 000 Sk. Pre vyznávačov nafty sú tu tri naftové agregáty s výkonmi 68, 85 a 105 k, pričom posledný z nich sa ako jediný kombinuje so šesťstupňovou prevodovkou. Keď si zoberieme ako merítko práve benzínový motor 1,4 l, aj najslabší dieselový agregát s o 30 koní nižším výkonom je drahší o 35 tisíc Sk a zaplatíte dokonca za neho viac, než za najsilnejšiu benzínovú jednotku 1,6 l s výkonom 110 koní. 85 koní v nafte, ktorými disponoval aj testovaný automobil, je ešte o ďalších 25 tisíc Sk drahší (spolu 60 tisíc od benzínu 1,4 l). Je to príliš? Aby nebolo, musel by nás motor o tom presvedčiť. Aký bol, sa dozviete v ďalšej kapitole venovanej práve jemu.

Ešte je vhodné dodať, že v tejto dobe Renault ohlásil rozšírenie motorovej palety o benzínový dvojliter s výkonom 103 kW (140 k) pri 6000 ot./min. a točivým momentom 194 Nm pri 3750 ot./min. Agregát tak bude dôstojnou vrcholnou motorizáciou, prišom vyššie je už len vysokotáčkový dvojliter v Cliu RS. Zatiaľ ale nevieme s určitosťou povedať, s ktorými výbavami bude motor k dispozícii. Tipujeme dve najvyššie.

Sledujte AutoRevue na Facebooku Následující kapitola
Renault Mégane 1.5
Rok výroby: 2010
Stav: 125 469 km
Cena: 105 000 Kč
Renault Mégane 1.6
Rok výroby: 2004
Stav: 182 563 km
Cena: 55 000 Kč
Renault Mégane 1.6
Rok výroby: 2003
Stav: 194 423 km
Cena: 50 000 Kč